Majstri plátna – rebríček najuznávanejších súčasných maliarov

fot. artsy.net

65 miliárd dolárov – toľko mala hodnotu globálna umelecká scéna v roku 2024 a segment súčasného umenia vzrástol medziročne o 10 %. Objav rebríček najviac uznávaných súčasných maliarov.

Možno si kladieš otázku, prečo by ťa to malo zaujímať? Už dávno neplatí, že umenie je výsadou len zberateľov s generačnými majetkami. Dnes je rebríček súčasných maliarov niečím viac než len snobským táraním pri víne.

Stále si pamätám ten ošiaľ na aukcii Sotheby’s, keď sa dva telefóny predbiehali o plátno Cy Twomblyho. Licitácia trvala možno desať minút, ale napätie bolo ako v kasíne. Nakoniec niekto zaplatil 46 miliónov za niečo, čo vyzeralo ako detské čmáranice. Ale tieto „čmáranice“ sa ukázali byť lepšou investíciou než väčšina technologických akcií.

foto: artsy.net

Rebríček najuznávanejších súčasných maliarov, teda umenie s veľkým U

Trh umenia už nie je elitným klubom starých pánov v oblekoch. Do tohto biznisu vstupuje čoraz viac mladých investorkýň a ženy dnes zaberajú 40 % miest v najprestížnejších rebríčkoch. Nie je to náhoda – je to revolúcia, ktorá mení celé odvetvie.

V podstate sa rebríček súčasných maliarov stal niečím ako burzovým indexom. Len namiesto akcií máme štetce a namiesto kvartálnych správ – výstavy v prestížnych galériách. Niektoré mená rastú ako kryptomeny, iné padajú rýchlejšie, než stihnete povedať „špekulatívna bublina“.

Prečo sa to všetko deje práve teraz? Pretože súčasné umenie sa stalo dostupným. Instagram zmenil spôsob, akým objavujeme talenty. Platformy online umožňujú kupovať diela za niekoľko tisíc, nie miliónov. A mladá generácia vníma umenie ako alternatívu k tradičným investíciám.

V tomto článku sa pozrieme na tri kľúčové aspekty tohto fenoménu. Po prvé – ako sa vlastne takéto rebríčky tvoria a ktoré kritériá majú najväčšiu váhu. Po druhé – kto dnes vládne svetu súčasného maliarstva a prečo práve tieto mená. Po tretie – ako tieto rebríčky ovplyvňujú budúcnosť celého odvetvia a čo to znamená pre bežných ľudí.

Skôr než sa pustíme do detailných kritérií a metodológie, stojí za to pochopiť, že tu nehovoríme o abstraktných estetických pojmoch.

Zákulisie rebríčka – kritériá a zdroje hodnotenia maliarov

Pamätám si ten deň v Christie’s, keď sa Hockneyho “Plavkyne” dražili. Miestnosť stíchla na 90 miliónov dolárov. Ale robí táto suma automaticky z neho najvýznamnejšieho maliara? Nie celkom.

Náš rebríček vznikol na základe štyroch hlavných kritérií. Aukčný obrat je najhmatateľnejší ukazovateľ – ľahko zmerať, že Picasso ročne generuje na aukciách stovky miliónov. Uznanie kritikov sledujeme cez prestížne ceny a recenzie v “Artforum” či “Flash Art”. Kultúrny vplyv? To, koľkokrát sa diela umelkyne objavujú v učebniciach alebo inšpirujú iné oblasti. A mediálnu popularitu meriame podľa zmienok v tlači a na sociálnych sieťach.

Kritérium	Hmotnosť (%)
Aukčný obrat	35 %
Uznanie kritikov	25 %
Kultúrny vplyv	25 %
Mediálna popularita	15 %

Údaje zbierame z viacerých zdrojov:

• Artprice – globálna databáza aukčných výsledkov

• Sotheby’s a Christie’s – predajné reporty

• Brandwatch a podobné analytické nástroje

• Indexy citovanosti v umeleckých časopisoch

Zaujímavé je, že tieto rebríčky majú aj svoju politickú históriu. CIA v 50. rokoch zámerne propagovala americký abstrakcionizmus ako „slobodné umenie“ proti sovietskemu realizmu. Jackson Pollock nebol náhodou takto presadzovaný. Dnes podobne fungujú veľké galérie a zberatelia – ich voľby formujú trh.

foto: life.com

Údaje aktualizujeme štvrťročne, pretože trh s umením sa mení závratnou rýchlosťou. Jedna výstava v MoMA môže počas pár mesiacov zdvojnásobiť hodnotenie umelkyne. Preto sme zaviedli váhový systém – aby jedna spektakulárna predajná transakcia neovládla celý rebríček.

Treba priznať, že metodológia nie je dokonalá. Ako zmerať vplyv Van Gogha, ktorý za života predal len jeden obraz? Alebo ako porovnať Renoira s Banksym? Je to trochu ako porovnávať jablká s pomarančmi, ale aspoň máme jasné pravidlá hry.

Keď už máme jasné kritériá, je čas spoznať mená…

Najuznávanejší súčasní maliari 2025 – top 10 a krátke profily

Rebríček sa z roka na rok mení a 2025 nie je výnimkou. Tentoraz zoznam prináša niekoľko prekvapení, hoci stálice zostali na svojich miestach.

Pozícia | Umelec | Krajina | Štýl | Aukčný rekord (USD)

| Gerhard Richter | Nemecko | Fotorealizmus/abstrakcia | 46 300 000
| David Hockney | Spojené kráľovstvo | Pop art/krajiny | 90 300 000
| Jeff Koons | USA | Neoklasicizmus | 91 100 000
| Yayoi Kusama | Japonsko | Konceptuálne umenie | 7 100 000
| Kerry James Marshall | USA | Figurálna | 21 100 000
| Adrian Ghenie | Rumunsko | Neoexpresionizmus | 9 700 000
| Cecily Brown | Veľká Británia | Abstraktný expresionizmus | 6 900 000
| Peter Doig | Škótsko | Surrealistické krajiny | 39 900 000
| Amy Sillman | USA | Gestická maľba | 1 800 000
| Liu Ye | Čína | Súčasný realizmus | 8 300 000

Richter stále dominuje, hoci jeho pozícia už nie je taká neotrasiteľná ako kedysi. Hockney naopak láme aukčné rekordy – ten výsledok z roku 2018 stále ohromuje. Prítomnosť Kusamy tak vysoko môže prekvapiť, no jej bodky a nekonečná opakovateľnosť sú dnes skutočným trhovým fenoménom.

fot. commons.wikimedia.org

Marshall si zaslúži osobitnú pozornosť. Jeho obrazy o afroamerickej skúsenosti získavajú čoraz väčšie uznanie medzi zberateľmi. Ghenie reprezentuje východoeurópsku perspektívu – jeho temné, zdeformované portréty vystihujú ducha našej doby.

fot. theguardian.com

Brown je jednou z mála žien, ktoré sa presadzujú v najvyšších segmentoch trhu. Jej abstraktné kompozície balansujú medzi kontrolou a chaosom. Doig maľuje ako vo sne – jeho krajiny pôsobia povedome, no zároveň sú úplne vymyslené.

fot. artsy.net

Sillman reprezentuje mladšiu generáciu, hoci jej ceny zatiaľ nedosahujú úroveň zvyšku rebríčka. Liu Ye uzatvára zoznam ako zástupca čínskej umeleckej scény – jeho diela spájajú západnú ikonografiu s ázijskou citlivosťou.

fot. asianwiki.com

Zoznam ukazuje určitú rozmanitosť. Máme štyri ženy, čo na tomto trhu nie je zlý výsledok. Geograficky dominujú USA a Európa, no Ázia má tiež svoje zastúpenie.

Celková hodnota rekordných predajov týchto desiatich umelcov presahuje 320 miliónov dolárov. To ukazuje rozsah súčasného trhu s umením – sumy, ktoré sa ešte pred desiatimi rokmi zdali nereálne.

Čo tieto výsledky znamenajú pre trh a zberateľky?

Štetcom do budúcnosti – ako rebríček ovplyvní trh a tvoje rozhodnutia

Premýšľaš nad tým, ako tento rebríček zmení tvoj pohľad na umenie? Ja určite áno. Vidím tu niekoľko trendov, ktoré môžu naozaj obrátiť trh hore nohami.

Predovšetkým táto ázijská vlna je nezastaviteľná. Zberatelia z Číny a Kórey platia čoraz viac a ich umelci získavajú na význame. Znamená to, že peniaze budú tiecť týmto smerom. Ak máš nejaké diela z tohto regiónu, drž sa ich. Ale pozor – môže to tiež znamenať, že európski umelci budú cenovo dostupnejší.

Myslím na svoju známu, ktorá práve zvažuje vážne investície do súčasného umenia. Už má niekoľko menších diel, ale chce urobiť krok vpred. Pre takýchto ľudí mám tri konkrétne rady:

Začni s regiónmi, ktoré sú v rebríčkoch podceňované – východná Európa alebo Južná Amerika sú skutočnými pokladmi, ktoré čakajú na objavenie.
Stavte na mladé umelkyne do 35 rokov – často majú sviežejší pohľad a lepšie rozumejú súčasným problémom.
Sleduj online galérie a miestne trhy, nielen veľké aukcie – práve tam nájdeš skutočné poklady za rozumné ceny.

A teraz o tom, čo nás čaká. Trh s umením má do roku 2030 dosiahnuť 100 miliárd dolárov – to je neuveriteľné tempo rastu. Umenie vytvárané pomocou AI už prestáva byť experimentom, stáva sa realitou. Niektorí tvrdia, že to nie je skutočné umenie, ale ceny rastú.

Ekologické témy a udržateľnosť sú ďalším trendom. Umelecké tvorkyne čoraz častejšie otvárajú otázky klímy, používajú recyklované materiály. Nie je to len móda – je to reakcia na skutočné problémy sveta.

Úprimne, niekedy je pre mňa ťažké držať krok so všetkými týmito zmenami. Jedno je však isté – umenie vždy bolo zrkadlom svojej doby. Teraz nám toto zrkadlo ukazuje digitálny, globálny svet plný environmentálnych výziev.