Nový mrakodrap Louis Vuitton – ikona luxusu v ére udržateľnosti

Viete čo, niekedy si myslím, že žijeme v bláznivých časoch. Louis Vuitton – tá značka, ktorá sa mi ešte donedávna spájala hlavne s kabelkami – je dnes súčasťou impéria LVMH v hodnote viac ako 380 miliárd eur. To je viac, než HDP celého Poľska, ak by sa niekto zamýšľal.

Ale o čom vlastne hovorím? Pred pár mesiacmi sa na mojom X objavilo niečo, čo ma úplne prekvapilo. Príspevok o tajomnom projekte v Šanghaji:

“The Louis vyrastá v Šanghaji – luxus v novej vertikálnej podobe. Prichádza v roku 2025.”

Tento tweet si pozrelo viac ako 150 tisíc ľudí. Samozrejme, aj ja som klikol. Takto som sa dozvedel o plánoch na výstavbu niečoho, čo médiá už nazývajú „Nový mrakodrap Louis Vuitton“.

Nový mrakodrap Louis Vuitton – luxus, alebo nič – je to také jednoduché!

Rok 2025 bude prelomovým momentom pre luxus v architektúre. Nejde len o ďalšiu vysokú budovu – ide o to, ako prémiové značky začínajú premýšľať o priestore. Vidím to aj na iných projektoch. Hermes, Cartier, všetci zrazu chcú stavať nielen obchody, ale celé komplexy.

fot. privatenewport.com

Prečo práve teraz? Pravdepodobne preto, že Ázia sa stala najväčším trhom pre luxus. A Čína… nuž, tam sa všetko stavia väčšie a pôsobivejšie.

V tomto článku sa pozriem na tri kľúčové aspekty tohto príbehu:

• Geneza projektu – odkiaľ vlastne vznikol nápad na mrakodrap Louis Vuitton
• Architektúra – ako bude táto budova vyzerať a čím sa bude odlišovať
• Vplyv na trh – či to zmení spôsob, akým vnímame luxus v mestskom priestore

Niekedy sa zamýšľam, či o dvadsať rokov budeme chodiť po mestách plných mrakodrapov rôznych značiek. Či každá z nich bude mať svoju charakteristickú budovu, tak ako má dnes svoj flagship store?

Od truhlice po mrakodrap – zrod originálneho víťazstva

Nedávno som sa zamýšľal, ako Louis Vuitton prišiel na nápad postaviť mrakodrap. Veď všetko sa začalo v malej dielni, kde vyrábali kufre.

fot. vitkac.com

Keď si prezerám históriu tejto značky, jasne vidím architektonickú vývojovú líniu:

– 1854 – Georges-Louis Vuitton otvára prvú dielňu na rue Neuve des Capucines v Paríži

– 1900 – Prvý skutočný flagship obchod na Place Vendôme

– 1987 – Veľké otvorenie v Tokiu, ktoré ukázalo potenciál ázijských trhov

– 2014 – Spektakulárny butik na New Bond Street v Londýne s pohyblivými panelmi

– 2021 – Ginza Namiki v Tokiu ako „živý umelecký objekt“

– 2025 – Plánované dokončenie prvého mrakodrapu značky

To, čo ma na tejto chronológii zaujalo, je postupný prechod od jednoduchej funkčnosti k skutočným architektonickým dielam. Obchod v Ginze z roku 2021 už nebol obyčajný predajný bod. Bola to umelecká inštalácia, ktorá sa počas dňa menila.

Myslím si, že kľúčom k pochopeniu tejto evolúcie sú práve tie flagship predajne z posledných rokov. Každá z nich testovala nejaký nový koncept priestoru. New Bond Street skúšal, ako zákazníci reagujú na dynamickú architektúru. Ginza zašla ešte ďalej – tam sa samotná budova stala produktom.

Nedá sa zabudnúť ani na úlohu ambasádorov značky v tomto procese. Pamätám si, ako Emma Stone pózovala pred londýnskym obchodom a tie fotografie obleteli celý svet. Neskôr to bolo podobné s Ginzou – každá hviezda, ktorá sa tam objavila, automaticky propagovala nielen kabelky, ale celú architektonickú víziu.

fot. us.louisvuitton.com

Je to celkom šikovné, pretože dnes ľudia fotia nielen produkty, ale aj samotné interiéry obchodov. Instagram zmenil spôsob, akým značky premýšľajú o priestore.

Vlastne ten mrakodrap je logickým vyústením toho, čo Louis Vuitton testoval posledné roky. Najprv menšie experimenty s pohyblivými prvkami, potom celé „žijúce“ fasády. Teraz prišiel čas na niečo väčšie.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa všetky tieto skúsenosti premietnu do skutočného architektonického návrhu celej budovy.

Architektúra, udržateľnosť a technológia vo výškach

Už som videl niekoľko projektov OMA v Ázii, ale to, čo Shohei Shigematsu navrhol pre “The Louis” v Šanghaji, je naozaj niečo nové. Keď sa človek postaví pred vizualizácie, okamžite si všimne tie charakteristické posuny medzi podlažiami – akoby niekto poukladal krabice do nepravidelnej kopy. Nie je to náhoda, ale premyslená hra s tradičnou formou mrakodrapu.

Myslím si, že najzaujímavejšie na tomto projekte je prenesenie riešení z Ginzy na úplne inú úroveň. Tam sme mali 12 podlaží, tu hovoríme o skutočnom mrakodrape. LEED Silver z roku 2021 ukázal, že luxus sa dá zladiť s ekologickou zodpovednosťou. V Šanghaji chcú ísť ešte ďalej.

Materiály sú samostatný príbeh. Pamätám si, ako vo Vendôme zaviedli systém s úplne recyklovaným kovom – znelo to odvážne, ale fungovalo to. Teraz má podobný nápad fungovať na 40-50 podlažiach. FSC-certifikované drevo v tak vysokej budove? To bude skúška pre celé odvetvie. Netajím sa, som zvedavý, ako vyriešia otázky požiarnej bezpečnosti a konštrukcie.

Digitálna vrstva celého projektu sa zdá byť rovnako ambiciózna ako architektúra. Aplikácia s rozšírenou realitou má prevádzať návštevníkov všetkými úrovňami. Každé poschodie znamená inú technológiu, inú interakciu. Počul som, že plánujú niečo ako „phygital floors“ – priestory, kde sa fyzické produkty spájajú s digitálnymi zážitkami. Znie to futuristicky, ale po tom, čo som videl v Tokiu, viem, že to už nie je sci-fi.

Klimatizačné inštalácie vraj budú ukryté v tých posunoch medzi podlažiami. Šikovné riešenie – estetika a funkčnosť v jednom. Hoci premýšľam, ako to ovplyvní prevádzkové náklady…

Táto veža môže zmeniť spôsob uvažovania o luxusných objektoch v centrách miest. Uvidíme, či sa teória pretaví do praxe.

foto: privatenewport.com

Prečo tento projekt zmení prémiový trh

Viete, čo ma zaujíma? Prečo všetci hovoria o tom, ako bude tá veža vyzerať, a nikto sa nepýta na to, čo je naozaj dôležité – peniaze. Ja sa na to pozerám z pohľadu biznisu a vidím úplne iný obraz.

LVMH uzavrelo rok 2024 s príjmom 84,7 mld €. Počet prémiových butikov: 460. Priemerný nárast predaja po otvorení flagship store: 23 %. Engagement na sociálnych sieťach pri architektonických projektoch: v priemere 28 046 lajkov v prvom týždni.

Nie je náhoda, že Bernard Arnault investuje milióny do takýchto projektov. Každá spektakulárna budova je ako magnet pre zákazníkov, ale aj pre sociálne siete. Ľudia fotia, označujú priateľov a to sa premieta do predaja.

Pamätám si, keď otvorili ten butik v Ginze. Mobilná aplikácia zaznamenala nárast stiahnutí o 340 % v prvom mesiaci. Online predaj v regióne stúpol o 28 %. To nie je žiadna mágia – to je jednoducho dobre naplánovaná stratégia.

fot. adfwebmagazine.jp

Samozrejme, existujú aj riziká. Ľudia čoraz častejšie kritizujú exkluzivitu luxusných značiek. Plus všetky tie obvinenia z greenwashingu, keď staviaš niečo také drahé. Na druhej strane máš obrovské príležitosti – ázijsko-pacifický trh rastie raketovým tempom a prepojenie kamenných obchodov s digitálnymi technológiami je budúcnosť retailu.

Podľa mňa tento projekt nie je rozmar miliardára. Je to chladná kalkulácia. Každé euro investované do spektakulárnej architektúry sa vráti dvojnásobne cez vyšší predaj a väčšie povedomie o značke. Louis Vuitton nestavia vežu – stavia stroj na peniaze.

A ako to všetko ovplyvní celý luxusný segment v nasledujúcich rokoch? To je už iný príbeh.

fot. privatenewport.com

Kam povedie ďalší krok – scenáre na roky 2030+

Niekedy sa zamýšľam, či majú všetky tie trhové analýzy vôbec zmysel, keď sa pozerám na to, čo sa deje s luxusnými mrakodrapmi. Ale úprimne, myslím si, že práve stojíme na prahu veľkého zlomu.

To, čo vidím v týchto trendoch, nie sú len ďalšie budovy z drahých materiálov. Hodnota značiek spojených s luxusnou architektúrou môže do roku 2030 prekročiť 30 miliárd dolárov – a to hlavne vďaka inováciám, nie len zvyšovaniu cien. Bio-materiály sa stávajú štandardom, nie výstrelkom. Mixed-reality v nakupovaní znie futuristicky, ale v Singapure to už testujú. A región ASEAN? Tam prebieha skutočná revolúcia v tomto segmente.

Luxus budúcnosti nebude o okázalosti, ale o harmónii s prostredím a technológiou.

fot. eu.louisvuitton.com

Predstavujem si scenár z roku 2032. Stojíš v apartmáne na 60. poschodí v Kuala Lumpur. Steny z biokompozitu pohlcujú CO2. Okna menia priehľadnosť podľa tvojej nálady. Balkón má vlastnú mikroklímu. Toto nie je sci-fi – prvé prototypy už vznikajú.

Možno to znie naivne, ale verím, že tieto budovy zmenia spôsob, akým premýšľame o živote v meste.

Mark

lifestyle & business

Luxury Blog